Zadanie úlohy:
Pre vypreparovaný nerv meraním stanovte rýchlosť šírenia excitácie.
Teoretická
časť:
Nervový vzruch sa šíri nervovými vláknami – axónmi. Nervovú sústavu
väčších organizmov možno rozdeliť na centrálnu a periférnu. Práve periférna
časť nervovej sústavy, ktorá zahŕňa aj axóny, sprostredkúva vzájomný prenos
informácií medzi zmyslovými orgánmi a svalmi na jednej strane a centrálnou
nervovou sústavou na strane druhej.
Aferentné signály – signály, ktoré sa šíria v smere zmyslové
orgány → centrálna nervová sústava
Eferentné signály – postupujú axónmi od centrálnej sústavy
k svalom
Axóny sú z anatomického hľadiska dlhé výrastky nervových buniek –
neurónov. V nervovej bunke sa schádzajú informácie vo forme elektrických
signálov prichádzajúcich od mnohých susedných neurónov cez spojenia – synapsy –
do jej kratších výbežkov dendritov. Excitácia bunky vzniká v dôsledku
elektrochemických procesov lokalizovaných v membráne, ktoré sú viazané na
prenos malých iónov Na+, K+, Cl- (čiastočne Ca2+).
Nervy a svaly sú schopné generovať elektromotorické napätie – biopotenciály.
Elektrická aktivita buniek sa prejavuje vo forme krátkych impulzov (~ 1 ms)
s opakovacou frekvenciou od 10 ms. Vnútro nervového vlákna sa nazýva axoplazma.
Pre živé bunky je charakteristický rozdiel v koncentrácií iónov Na+,
K+, Cl- na oboch stranách membrán. Tieto koncentračné
gradienty jednotlivých iónov sú udržiavané v ustálenom stave membrány
pomocou mechanizmov aktívneho transportu.
Elektrické napätie merané ako rozdiel potenciálov na vonkajšej a vnútorne
strane membrány vyjadruje Hodgin – Katzov vzťah

F – Faradayov náboj
Cxi a Cxe koncentrácie
príslušných iónov X zvnútra (v axoplazme) a zvonka membrány
Px – permeabilita membrány pre ión X

ux – pohyblivosť iónov X,
Δx – hrúbka membrány
V ustálenom stave je pomer permeabilít pre ióny Na+, K+,
Cl- nasledovný
- PK : PNa : PCl = 1 : 0,04 : 0,45
- typická hodnota Δφ = 67 mV
- pri excitácií sa pomery zmenia PK : PNa : PCl
= 1 : 20 : 0,45
- typická hodnota Δφ = -43 mV
Akčný potenciál – rozdiel medzi napätím mebrány v pokoji a
pri excitácii. Na tvorbe akčného potenciálu parcitipujú 2 druhy kanálov,
selektívne priepustných pre ióny sodíka a draslíka. Ich otvorenie sa deje po
sebe. V prvej fáze excitácie vzrastá permebilita sodíka, v druhej (s
časovým oneskorením asi 1 ms) permeabilita draslíka.
Pri depolarizácií úseku membrány vznikajú elektrické prúdy, ktoré
pretekajú okolitým prostredím. Tieto prúdy excitujú susedné úseky membrány.
Experimentálna
časť:
Stimuláciu uskutočňujeme vhodným impulzovým
generátorom pravouhlých impulzov s nastavenou opakovacou frekvenciou,
amplitúdou, a šírkou impulzu. Zvyšovaním amplitúdy stimulačných impulzov možno
pozorovať prahovú amplitúdu stimulácie. Pri ďalšom zvyšovaní amplitúdy veľkosť
odozvy narastá (dochádza k zapájaniu ďalších nervových vlákien zo zväzku v
nerve do činnosti) až po maximálnu hodnotu. Pri vyšších amplitúdach
stimulačných impulzov odozva zostáva konštantná.
Schéma zapojenia:
Na
elektródy sa položil nerv z potkana
Namerané hodnoty:
- Minimálna amplitúda : U = 0,2 V / 62,5 Hz
- Maximálna amplitúda : U = 1,8 V / 62,5 Hz
-
Maximálna frekvencia: f = 666,6 Hz t = 1,5 ms
-
Rýchlosť šírenia: 4 cm za 1,1 ms v =
36,36 m/s
Záver:
Odozva preparovaného nervu, zloženého zo zväzku
súbežných axónov niekoľkých nervových buniek sa prejavovala takto:
Najnižší zaznamenaný impulz bol 0,2V
a najväčší 1,8V. Pri tomto napätí sa už používajú všetky vlákna
a väčší signál sa už neprenesie.
Zo vzdialenostíí stimulačných a meracích elektród
sme vypočítali rýchlosť šírenia po tomto axóne, rýchlosť bola 36,36 m/s. Pri
sledovaní vplyvu alkoholu na nerv sme zistili, že prudko klesá amplitúda odozvy
až zanikne.