Oko ako optický prístrojOko ako optický prístroj

Príroda v procese vývoja života vybavila zvieratá dvomi druhmi očí. Hmyz je vybavený zloženým okom a vyššie živočíchy (ryby, obojživelníky, vtáky a cicavce) okom komorovým.

Zložené oko je tvorené sústavou trubičiek na dne každej je svetlocitlivý element.

Nesporná výhoda takéhoto usporiadania je v minimálnych nárokoch na miesto. Zložené oko môže byť umiestnené na povrchu hlavy a má obrovský uhol záberu. Jeho nevýhoda je v nízkej rozlišovacej schopnosti. Hmyz vybavený zloženým okom vidí svet akoby cez sitko. Rozlišovaciu schopnosť zloženého oka možno zvyšovať zmenšovaním priemeru trubičky na dne ktorej je svetlocitlivý element. Keď však priemer trubičky je porovnateľný s vlnovou dĺžkou registrovaného žiarenia dochádza ku ohybu svetla na vstupe svetlocitlivého elementu a obraz sa rozostruje. Pre každú vlnovú dĺžku teda existuje maximálna rozlišovacia schopnosť zloženého oka. Najdokonalejšie zložené oko v hmyzej ríši (včela) má asi 100x nižšie rozlíšenie ako komorové oko.

Komorové oko je z optického hľadiska dokonalejšie (ale aj zložitejšie) ako zložené oko. Jeho nevýhodou je vyšší nárok na miesto a zložitý systém zaostrovania. Najmenšie komorové oko v zvieracej ríši má kolibrík – asi 3 milimetre. Pod túto veľkosť sa už nedá ísť pretože by sa nedal vytvoriť rozlíšiteľný obraz na sietnici.

Na rozdiel od zloženého oka, komorové oko je vybavené dokonalou reguláciou svetelnosti (clona). V ľudskom oku je možné zmeniť citlivosť na svetlo asi miliónkrát.