Jadrové sily a modely jadierJadrové sily a modely jadier

Sila určujúca pohyb elektrónov v atóme je známa Coulombova sila, ktorá má jednoduchý tvar, pretože v atóme môžeme pri popise zaviesť nabité jadro ako stredový bod. Situácia v popise jadrových síl je zložitejšia. Jadrá sú viazané príťažlivou silou medzi nukleónmi. Sila udržujúca jadro pokope musí mať iný ako elektromagnetický charakter – je nezávislá od elektrického náboja, musí byť väčšia ako odpudivá elektrická sila medzi protónmi, musí byť veľká aj z dôvodu udržania protónov a neutrónov v maličkom objeme a musí byť krátkodosahová – pôsobí len vnútri jadra. Ako sme uviedli v predošlej kapitole väzbové sily sú nasýtené – pôsobia len na obmedzený počet častíc. Predpokladá sa, že ide o sekundárny prejav silnej sily, ktorá viaže kvarky do neutrónov a protónov.

Existujúce kvantovomechanické teórie štruktúry jadier sú zložité a presahujú rámec tohto učebného textu. Mnohé experimentálne pozorované vlastnosti jadier vysvetľujeme pomocou rôznych modelov jadier. V súčasnosti sa najviac používajú dva modely kvôli ich jednoduchosti a názornosti. Kvapkový model jadra, podľa ktorého sa nukleóny pohybujú chaoticky a silne spolu interagujú a sú v jadre usporiadané tak, že vytvárajú najtesnejšie usporiadanie. Ide o analógiu molekúl v kvapke tekutiny a ich tepelný pohyb. V tomto modeli sa predpokladá, že vznik jadra a jeho prípadná premena na iné jadro sú navzájom úplne nezávislé javy. Pomocou tohto modelu sa vysvetľuje napr. štiepenie jadier. Druhý – orbitálový model – predpokladá, že každý nukleón v jadre sa nachádza v jednoznačne definovanom kvantovom stave (pomocou súboru kvantových čísel) a že len zriedkakedy dochádza k zrážkam nukleónov. Pre nukleóny platí podobne ako pre elektróny Pauliho vylučovací princíp, teda v jednom kvantovom stave sa nemôžu súčasne nachádzať dva nukleóny. Podľa tohto modelu sa dá dobre vysvetliť existencia magických čísel. Z analógie s elektrónovým obalom – najstabilnejšie sú jadrá s úplne obsadenými nukleárnymi orbitálmi.

Každý nukleón má okrem orbitálneho momentu aj vnútorný moment hybnosti – spin, orbitálny a spinový moment hybnosti sa vektorovo skladajú do celkového momentu hybnosti nukleónu. Celkový moment hybnosti jadra je potom vektorovým súčtom celkových momentov hybností nukleónov, tzv. J.J väzba. Spolu s vlastným mechanickým momentom majú jadrá aj vlastné magnetické momenty, zložené z magnetických momentov nukleónov. Jednotkou magnetického momentu jadier je jadrový magnetón: m @ 5,05 ×10-27 A m2. Experimentálnym dôkazom existencie magnetického momentu jadier je hyperjemná štruktúra atómových spektier, ktorá vzniká interakciou magnetického momentu atómového jadra s magnetickým poľom vytvoreným elektrónmi atómového obalu.

 

Kontrolné otázky

  1. Z akých základných častíc pozostáva atómové jadro?
  2. Čo vyjadruje atómové číslo?
  3. Čo sú to nukleóny?
  4. Ako sa nazýva číslo, vyjadrujúce počet nukleónov v jadre?
  5. Ako súvisí elektrický náboj jadra s atómovým číslom?
  6. Čo vyjadruje názov nuklid a čo rádionuklid?
  7. Čo sú to izotopy, izobary a izotony?
  8. Čo vyjadruje nuklidový diagram?
  9. Koľko nukleónov, protónov a neutrónov obsahuje nuklid uhlíka 14C?
  10. Od čoho závisí efektívny polomer nuklidu?
  11. Ako je definovaná atómová hmotnostná jednotka?
  12. Čo je to hmotnostný schodok?
  13. Čo vyjadruje väzbová energia jadra?
  14. Vymenujte magické čísla a vysvetlite s čím súvisia!
  15. Čo viete o jadrových silách?
  16. Aké modely jadra poznáte?