Interferencia vlneniaInterferencia vlnenia

V pružnom prostredí sa môže súčasne šíriť vlnenie od viacerých zdrojov. Môžeme to pekne pozorovať na pokojnej hladine jazera, ak na ňu hodíme dva kamienky. Od miesta dopadu každého z nich sa budú šíriť a prechádzať cez seba kružnice vlnoplôch. V miestach, v ktorých vlnenia prechádzajú jedno cez druhé vzniká otázka, aká bude výchylka daného bodu prostredia. S podobným problémom sme sa už stretli pri skladaní kmitov. Ukázali sme, že výsledné kmitanie je vektorovým súčtom jednotlivých dielčích kmitov. Princíp superpozície, ktorý sme využívali pri skladaní kmitov, platí i pri skladaní vlnení. Vlnenie od jedného zdroja prechádza určitým priestorom tak, ako by iná, v tom istom priestore sa šíriaca vlna, vôbec neexistovala. V oblasti, kde sa vlnenia prekrývajú, bude podľa princípu superpozície výsledné vlnenie vektorovým súčtom jednotlivých vlnení. Teda výchylka určitého elementu prostredia bude vektorovým súčtom výchyliek, ktoré by daný element mal mať od každého z vlnení. Môže nastať zväčšenie, zmenšenie alebo dokonca aj zrušenie výchylky v danom mieste. Takéto prejavy prekrývania sa vlnení nazývame interferenčné javy. Interferenčné javy môžeme pozorovať iba v prípade, že interferujúce vlnenia sú koherentné. Koherentné sú vlnenia vtedy, ak majú rovnakú frekvenciu a v dôsledku toho aj konštantný fázový rozdiel. K superpozícii vlnení by samozrejme dochádzalo aj v prípade nekoherentných vlnení, ale výsledný obraz sa bude rýchlo meniť. Koherentné vlnenia sú vytvárané koherentnými zdrojmi. Koherentné zdroje majú rovnakú frekvenciu a preto aj konštantný fázový rozdiel. Koherentné zdroje sú napr. dva reproduktory riadené jedným oscilátorom alebo dva malé otvory na tienidle, na ktoré dopadá rovinná vlna (obr.6.2.5)



Preberieme si dva prípady, interferencie koherentných vlnení a to vznik maxím a miním pri skladaní dvoch vlnení rovnakej frekvencie a rôznej amplitúdy, postupujúcich v prvom prípade rovnakým smerom, v druhom prípade v protismere.