Informácie

Podpora


SlovníkSlovník

1. Maxwellova rovnica – diferenciálny tvar Gaussovho zákona. Rovnica vyjadruje, že žriedlo a nora elektrického poľa je bod s nenulovou hustotou elektrického náboja: div E = r.

absolútny potenciál elektrického poľa – potenciál elektrického poľa vzhľadom na vzťažný bod v nekonečne.

bodový elektrický náboj – elektrický náboj častice, ktorú považujeme za hmotný bod. Napr. elektrón.

Coulombov zákon – zákon, vyjadrujúci silové pôsobenie bodového náboja v pokoji na iný bodový náboj.

Coulombova sila sila, vyjadrujúca vzájomné silové pôsobenie dvoch bodových nábojov.

Coulombova veta – zákon, vyjadrujúci intenzitu elektrického poľa nad povrchom elektricky nabitého vodiča.

dielektrikum látka, v ktorej sa nachádzajú len viazané elektrické náboje, voľné náboje sú v zanedbateľnom počte.

dĺžková hustota elektrického náboja – veličina určená podielom malého náboja nachádzajúceho sa malej dĺžke jednorozmerného telesa a tejto dĺžky.

ekvipotenciálna hladina (ekvipotenciálna plocha) – geometrické miesto bodov, v ktorých je potenciál rovnaký, spravidla sa jedná o plochu, ale vodivá nabité teleso v celom svojom objeme má rovnaký potenciál.

elektrická energia – (energia elektrického poľa) energia , vyjadrujúca schopnosť elektrického poľa konať prácu, číselne sa rovná práci vynaloženej na vytvorenie tohoto poľa pri svojom premiestňovaní.

elektrická indukcia – vektorová veličina charakterizujúca elektrické pole v prostredí, je daná súčinom premitivity látky a intenzity elektrického poľa: D = eE , alebo pomocou polarizácie P : D = eoE + P .

elektrická konštanta (permitivita vákua) – konštanta vystupujúca v Coulombovom zákone pre elektrickú silu, ktorou pôsobia na seba dva bodové náboje vo vákuu eo = 8,54187.10-12 N-1.m-2.C2. Je určená presne z rýchlosti svetla vo vákuu a permeability vákua.

elektrická polarizácia – vektorová veličina charakterizujúca polarizáciu dielektrika, daná podielom vektorového súčtu všetkých momentov elektrických dipólov nachádzajúcich sa v malom objeme a tohoto malého objemu.

elektrická silasilá, ktorou pôsobí elektrické pole na náboj.

elektrická siločiara – orientovaná krivka v elektrickom poli, ku ktorej dotyčnica má smer intenzity elektrického poľa v danom bode.

elektrická susceptibilita miera schopnosti polarizácie látky, bezrozmerná veličina c vyjadrujúca vzťah medzi polarizáciou a vonkajším elektrickým poľom P = eoc E.

elektrické napätie – rozdiel potenciálov dvoch bodov, číselne sa rovná práci, ktorú vykoná sila elektrického poľa pri prenesení jednotkového kladného náboja z počiatočného bodu do koncového bodu. jednotkou je volt V.

elektrické pole – silové pole vytvorené elektrickými nábojmi.

elektrický dipól – častica, molekula, v ktorej rovnako veľký kladný a záporný elektrický náboj je navzájom posunutý o malú vzdialenosť.

elektrický kondenzátor – dvojica vodičov usporiadaná tak, aby bola schopná akumulovať elektrický náboj .

elektrický náboj – skalárna veličina, charakterizujúca vlastnosti elektricky nabitého telesa, jednotkou náboja je culomb, 1 C = 1 A. 1 s.

                               – jedna zo základných vlastností častice, vyjadrujúca schopnosť silovo pôsobiť elektrickou silou na iný elektrický náboj.

elektrónová polarizácia – (atómová polarizácia) polarizácia vytvorená deformáciou elektrónového obalu atómov, vzájomným posunutím stredu kladného náboja jadra a záporného náboja elektrónového obalu.

elektrostatická indukcia – jav pozostávajúci v premiestnení voľných elektrických nábojov vo vodivom telese jeho vložením do elektrického poľa. Na vodivom telese v elektrickom poli sa vytvára plošný náboj nachádzajúci sa na povrchu vodiča.

elektrostatické pole – silové pole ktoré je vytvorené nábojmi v pokoji vzhľadom na inerciálnu vzťažnú sústavu.

elektrostatické tienenie – potláčanie elektrického poľa (napr. vo vnútri koaxiálneho kábla, v miestnosti) využívajúce skutočnosť, že intenzita elektrostatického poľa vo vnútri vodivého telesa je nulová a to aj v dutinách uzatvorených týmto telesom.

elektrostatika – časť náuky o elektrickom poli, ktoré je vytvorené nábojmi v pokoji vzhľadom na inerciálnu vzťažnú sústavu.

elementárny elektrický náboj – najmenší náboj voľne existujúcich častíc, e = 1,602.10-19 C. Náboj každej častice je celočíselným násobkom tohto náboja (častice môžu byť zložené z kvarkov s tretinovým nábojom, ale samostatný kvark nebol voľne pozorovaný). --

energia sústavy nábojov – elektrická energia, vyjadrujúca schopnosť elektrických nábojov konať prácu pri svojom premiestňovaní.

energia elektrického poľa (elektrická energia) energia ktorá priamo súvisí s elektrickým poľom, je rozložená v priestore všade tam, kde je nenulová intenzita elektrického poľa.

Gaussov zákon (Ostrogradského Gaussov zákon) – základný princíp elektromagnetického poľa. Tok intenzity elektrického poľa vo vákuu cez uzatvorenú plochu sa rovná podielu náboja v objeme, ktorý táto plocha uzatvára a elektrickej konštanty.

hmotnostný elektrický náboj – veličina určená podielom elektrického náboja častice a jej hmotnosti.

hustota elektrickej energie – podiel elektrickej energie nachádzajúcej sa v malom objeme a tohoto objemu.

intenzita elektrického poľa – vektorová veličina charakterizujúca elektrické pole.

Iónová polarizácia –polarizácia vytvorená v iónových kryštáloch vzájomným posunutím kladných a záporných iónov.

kapacita kondenzátora – veličina , vyjadrujúca schopnosť prijímať náboj kondenzátorom, je určená podielom prijatého náboja a napätia na kondenzátore.

kapacita osamelého vodiča – veličina , vyjadrujúca schopnosť prijímať náboj osamelým vodičom, je určená podielom prijatého náboja a absolútneho potenciálu.

kladný elektrický náboj – nositeľom kladného elektrického náboja je protón.

nabité teleso – teleso, v ktorom kladný náboj prevyšuje záporný náboj (kladne nabité teleso) alebo záporný náboj prevyšuje kladný náboj (záporne nabité teleso).

neutrálne teleso – teleso, v ktorom kladný a záporný náboj sú v rovnováhe, celkový počet protónov sa rovná počtu elektrónov.

nevodič – (izolant) látka, neobsahujúca voľné elektrické náboje, vyznačujúca sa veľkou rezistivitou, napr. sklo, olej, neionizovaný plyn.

nosič elektrického náboja hmotná častica s nenulovým nábojom.

objemová hustota elektrického náboja – veličina určená podielom malého náboja v malej časti objemu a tohoto malého objemu.

objemový elektrický náboj – elektrický náboj rozložený v objeme telesa, u ktorého môžeme zaviesť objemovú hustotu náboja.

orientačná polarizácia – polarizácia vytvorená čiastočnou orientáciou elektrických dipólov v látke.

permitivita – veličina, ktorá charakterizuje elektrické vlastnosti prostredia, Je daná súčinom relatívnej permitivity a permitivity vákua.

piezoelektrická látka – látka, v ktorej polarizáciu možno vyvolať jednostranným tlakom.

plošná hustota elektrického náboja – veličina určená podielom malého náboja v malej časti plochy a plošného obsahu tejto malej plochy.

plošná hustota elektrického náboja – veličina určená podielom malého náboja v malej časti plochy a plošného obsahu tejto malej plochy.

plošný elektrický náboj – elektrický náboj rozložený na ploche, u ktorého môžeme zaviesť plošnú hustotu náboja.

polarizácia – jav daný skutočnosťou, že v elektrickom poli sa viazané kladné a záporné náboje navzájom posúvajú tak, že vytvárajú vlastné elektrické pole a výsledné elektrické pole je iné, ako pôvodné pole vo vákuu.

polovodič látka s relatívne malou hustotou voľného náboja, ktorá výrazne závisí od štruktúry polovodiča a rádovo sa mení zmenou teploty polovodiča.

potenciál elektrického poľa (elektrický potenciál) – Skalárna veličina, ktorej hodnota v danom bode je určená podielom potenciálnej energie bodového náboja a jeho elektrickým nábojom.

potenciálna energia náboja v elektrickom poli – energia vyjadrujúca schopnosť náboja konať prácu pri jeho premiestňovaní v elektrickom poli. Číselne sa rovná záporne vzatej práci elektrického poľa pri premiestnení náboja zo vzťažného bodu do daného bodu, v ktorom určujeme potenciálnu energiu.

povrchový elektrický náboj – elektrický náboj rozložený na povrchu telesa. Príkladom je nabité vodivé teleso, náboj sa nachádza na povrchu tohoto telesa.

relatívna permitivita – bezrozmerná veličina charakterizujúca dané prostredie, vyjadrujúca koľko krát je coulombova sila menšia v danom prostredí ako vo vákuu.

skúšobný elektrický náboj – bodový elektrický náboj, ktorého elektrický náboj je tak malý, že vložením do elektrického poľa nezmení rozloženie nábojov, ktoré toto pole vytvárajú.

tok intenzity elektrického poľa – tok vektorovej veličiny danou plochou, kde vektorovou veličinou je intenzita elektrického poľa, je to plošný integrál z normálovej zložky intenzity elektrického poľa. V danom bode poľa je určená podielom sily, pôsobiacej na skušobný náboj umiestnený v tomto bode. Jednotkou je N.C-1 = V.m-1.

viazaný elektrický náboj – elektrický náboj častice, ktorá sa môže premiestňovať len na vzdialenosti atómových rozmerov. je viazaný na rovnako veľký náboj opačného znamienka, s ktorým vytvára elektrický dipól.

vodič – (vodivé teleso) látka, obsahujúca voľné elektrické náboje, vyznačujúca sa malou rezistivitou, napr. kov, elektrolyt.

voľný elektrický náboj – elektrický náboj častice, ktorá sa voľne môže pohybovať v makroskopických vzdialenostiach, napr. elektrón v kove, ión v kvapaline alebo v plyne.

záporný elektrický náboj – nositeľom záporného elektrického náboja je elektrón.