V Maxwellovej teórii elektromagnetického poľa je dôležitý ďalší vektor D, ktorý sa nazýva vektor elektrickej indukcie a definovaný je vzťahom

. (8.3.5.1)

Po dosadení zo vzťahov (8.3.4.8,12) dostávame

(8.3.5.2)

Vektory D aj E sú v izotropnom prostredí súhlasne rovnobežné. Vyplýva to z toho, že vektor polarizácie P má v izotropnom prostredí rovnaký smer ako E. Vektor E aj skalár e sú závislé od prostredia, o vektore D to však neplatí. Zo vzťahov (8.3.4.10,8.3.5.1) totiž vyplýva

.

Elektrická indukcia je vo všetkých prostrediach rovná súčinu permitivity vákua a intenzity poľa vzbudeného voľnými nábojmi. Na povrchu nabitého vodiča je elektrická indukcia kolmá na povrch a jej veľkosť je podľa Coulombovej vety (8.2.3.1) rovná plošnej hustote voľných nábojov na vodiči

. (8.3.5.3)

Ak je teda pevne daná hustota voľných nábojov, vektor elektrickej indukcie je veličina nezávislá od dielektrika. Jeho jednotka vyplýva zo vzťahu (8.3.5.3)

Podľa vzťahu (8.3.5.1)

,

kde E_o je intenzita poľa voľného náboja. Ak je tento náboj bodový, potom

Intenzita poľa tohoto náboja v dielektriku je

.

Tento vzťah sa líši od vzťahu popisujúceho intenzitu elektrostatického poľa v okolí bodového náboja vo vákuu tým, že miesto permitivity vákua (elektrickej konštanty) tu vystupuje permitivita dielektrika. Z tohoto vyplýva, že vzťahy odvodené pre elektrostatické pole vo vákuu sú platné aj pre pole v dielektriku, ak sa v nich permitivita vákua e_o nahradí permitivitou dielektrika e.