Informácie

Podpora


Nové byty vedľa skládkyNové byty vedľa skládky

Bohužial dnes sa už stavajú a predávajú domy s vidinou zisku naozaj všade. Firma Pressburg B&V veselo predáva bez toho aby niekoho (ako napríklad kupujúcich) vôbec o niečom takom - ako toxická skládka vedľa ihrísk kde sa budú hrať Vaše deti - informovala.

Boli sme si zistiť či nás pri kúpe upozornia na uvedenú skutočnosť, bohužial sa tak nestalo. Na otázku prečo sú tam za byty tak relatívne nízke ceny, nám bolo povedané že je to vďaka dobrému hospodáreniu firmy. Preto sme informovali okrem iného i Slovenskú obchodnú inšpekciu a o výsledku jej šetrenia vás budeme priebežne informovať.

A prečo tak táto firma zamlčuje pravdu??? Urobte si názor sami... 

článok bol prebratý z Pravdy, 17. 3. 2005: (preto sa tam hovorí ešte len o plánovanej výstavbe i keď tá už začala a momentálne - je podľa naších informácií - predaná už takmer polovica domov)

VRAKUŇA - Asi tristo metrov od miesta, kde je v zemi zahrabaných 90-tisíc kubíkov toxického odpadu po bývalej dimitrovke, má vyrásť obytná zóna s 90 rodinnými domami. So zámerom firmy Pressburg B&V, ktorá tu plánuje stavať, už súhlasila mestská časť Vrakuňa aj ďalšie inštitúcie.

A to napriek tomu, že sa o blízkej skládke hovorí ako o časovanej ekologickej bombe.

"Vôbec by sa tam nemalo stavať. Sme pobúrení, že o tom niekto uvažuje. Keby tú zamorenú pôdu najprv vyčistili, tak by to bolo v poriadku," rozhorčila sa Katarína Šimončičová z Mestského výboru Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. 

Podľa vrakunského vicestarostu Františka Stana s výstavbou nesúhlasia ani miestni poslanci: "Zastupiteľstvo je proti, ale starostka zámer podporuje."

Stavba s názvom Radové domy, zóna Podpriehradná, počíta s jedno- až dvojposchodovými rodinnými domami pre 360 obyvateľov.

Skládka sa nachádza na vedľajšom pozemku, približne medzi autobazárom na Hradskej ulici smerom na Vrakunský lesopark. Sem do koryta bývalého Mlynského ramena odvážali v rokoch 1966 až 1979 odpad z niekdajších Chemických závodov Juraja Dimitrova. Asi dvojmetrovú vrstvu odpadu potom prekryli trojmetrovou navezenou zeminou. Tým sa úpravy skončili.

Dno ramena však nebolo utesnené a odpad postupne prenikal do podzemných vôd. V blízkej záhradkárskej osade preto vrakunský miestny úrad zakázal používať vodu zo studne.

Toxickými látkami nasiakla aj zemina na povrchu. Ako pre Pravdu ešte vlani uviedla Oľga Dolhá z oddelenia životného prostredia na vrakunskom miestnom úrade, chemický zápach zo skládky cítiť aj na povrchu zeme a hlina z tejto oblasti by u človeka mohla vyvolať kožné ochorenia.

Odpad, ktorý sa označuje ako stará environmentálna záťaž, obsahuje aj jedovaté a zdraviu škodlivé látky. Z hodnotiacej správy o skládke vypracovanej na žiadosť mestskej časti Ružinov vyplýva, že sa sem vyvážali kaly z čistiarne odpadových vôd a výroby gumárenských chemikálií. Predpokladajú sa látky ako benztiazol, chloridy, sírany, deriváty cyklohexánu a zvýšený obsah sodíka.

Štátne orgány a samospráva, ktoré stavebný zámer posudzovali, napriek tomu tvrdia, že skládka život obyvateľov plánovanej zóny neohrozí. Námietku proti územnému konaniu v tejto veci podalo len hlavné mesto, ktorému však išlo skôr o prepracovanie a doplnenie štúdie. Odvolanie momentálne rieši Krajský stavebný úrad v Bratislave. "V tejto chvíli je štúdia dopracovaná podľa predstáv mesta, takže by už nemalo mať námietky. Čo sa týka blízkosti skládky, tieto veci by mal podchytiť stavebný úrad vo Vrakuni," upozornil prednosta krajského stavebného úradu Dušan Prokop.

"Hlavné mesto pripraví konečné stanovisko do polovice marca," potvrdila hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová, podľa ktorej je však predčasné hovoriť o jeho obsahu. Ak sa však preukáže, že je na tom území zamorená pôda, bude nutné prijať podmienky na ochranu zdravia obyvateľov.

"V lokalite Podpriehradná, kde sa má stavať, preskúmal v decembri 2004 vzorky pitnej vody zo studne Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave. Zistili, že voda vyhovuje stanoveným požiadavkám. Nie je preto dôvod na paniku," usúdila starostka Vrakune Ľudmila Lackova. Mestská časť zatiaľ rozhodla iba o umiestnení stavby, stavebný úrad povolenie ešte nevydal.

"Postupovali sme v zmysle platného územného plánu, do úvahy sme brali aj všetky požiadavky organizácií štátnej správy a samosprávy," bránil projekt riaditeľ firmy Pressburg B&V Radko Kašiar. "Všetky stanoviská dotknutých orgánov boli kladné. My nemôžeme naprávať hriechy iných. Podľa zákona sa má o skládku postarať jej majiteľ. My to nevyriešime."  

Ako dodal, obytnú zónu oddelí asi 20-hektárový areál, kde by mali byť len sklady. Kašiar sa odvoláva aj na súhlasné stanovisko Odboru životného prostredia Okresného úradu Bratislava II. V ňom sa konštatuje, že plánovanú obytnú zónu nijaké obmedzenia nezasahujú, takže na nej možno stavať.

Odporcovia aj zástancovia stavby sa pritom zhodujú v tom, že problém spôsobuje najmä slabá preskúmanosť skládky. Nedá sa odhadnúť, aké riziko predstavuje, lebo jej dôkladnejší výskum by si vyžiadal milióny, ktoré Vrakuňa ani Ružinov nemajú. Pokúsili sa získať aj grant z fondu EÚ, čo im však ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja pre údajnú chybu v projekte zamietlo.

Mestské časti si samy so skládkou neporadia. Názory na to, či v jej okolí stavať, sú rôzne. "Nik nevie, koľko tam toho odpadu je," zhrnul Martin Hojsík z organizácie Greenpeace. "Niektoré z tých chemických látok sa však v ľudskom organizme môžu zbierať dlhé roky, kým spôsobia ochorenie. Náš názor preto je, že riziku je lepšie predchádzať. Stavať až po tom, keď sa skládka odstráni."